Príbeh študentky estetiky Katky:

AKO SOM DOSPELA K DIAGNÓZE „CROHN”

„Crohn ma najprv pekne potrápil, nikto nevedel, čo mi je.”

Nemajte strach. Nebuďte zbabelci. Veď hlavnou prioritou je vaše zdravie. Vy ste za seba zodpovední! Je jedno, koľko máte rokov, koľko máte práce, koľko máte detí i to, že deň má len 24 hodín. Čo budete mať zo života, ak ostanete slabí, vychudnutí a neschopní normálne fungovať? Nič. Môj článok je napísaný pre vás. Viem, o  čom hovorím. Aj ja som si tým prešla.

Som 24-ročná študentka vysokej školy, chronická brigádnička a aktívna členka našej slovenskej spoločnosti. Som fyzicky chorá. Teší ma, Katka.

Crohnova choroba podľa Danteho

Purgatorio (predpeklie) – ranný rituál – nestíham autobus do školy. Potím sa totiž na záchode. Cestou do školy mám neznesiteľné kŕče. To bude zo stresu, hovorím si. Život stredoškoláčky nie je o zdravej strave a  cvičení. Možno mi je zle z tej životosprávy... V škole neustále trpím. Potím sa, bolí ma brucho, zatínam zuby a tvárim sa normálne. Som z toho vystresovaná. Väčšinou sa mi točí hlava, cítim sa slabo, chce sa mi spať. „Čo si zas robila v noci?“ pýta sa učiteľka... Takto sa to vlečie celou strednou. Neviem, čo sa so mnou deje. Obvodná, kožná, pľúcny, psychológ, röntgeny, ultrazvuky... Nikto nič nezistil. Nechcem si pripustiť frustráciu... Nikdy! Dostávam sa na svoje prvé gastro. Príprava nebola príjemná a vyšetrenie asi nebude o nič príjemnejšie. Ale teraz hlavne potrebujem vedieť , čo mi vlastne je. Chcem normálne fungovať. Potláčam slzy a  zatínam zuby. Vyšetrenia ukázali zápal v žalúdku. A je to vyriešené. Tri mesiace tabletiek a som fit.

Inferno (peklo) – Vysoká škola ma naučila bojovať. O život. Slabý človek je vždy ten najsilnejší. Len on chápe, čo je bolesť, čo je strach, neistota. Napriek tomu vždy nájde silu držať hlavu hore. Príznaky sa vrátili v ešte väčšej miere. Už sú to štyri roky. Prišla škola, práca, priatelia, život mimo domu. A to mi nedovoľovalo vidieť realitu. Tá si ma však našla. Na pohotovosti. Zúfalá snaha fungovať ako ostatní napriek horúčkam, chudnutiu, poteniu, slabosti, kŕčom a neskutočným hnačkám, snaha nejesť, nepiť, si vybrali krutú daň. Týždeň na infúziách a následná operácia. Kus tenkého a kus hrubého čreva sú fuč. Napriek strachu a slzám pred operáciou som to zvládla. Som hrdinka :-)

Paradiso (raj) – A teraz si už tretí rok žijem ako moji rovesníci. Bez tabletiek. Som na biologickej liečbe. Je to perfektné. Ďakujem, nekonečnekrát ďakujem za tú operáciu, za všetky vyšetrenia. Hocijako boli nepríjemné. Nech. Ale toto za to stojí. Jem, pijem, čítam do noci, randím, vnímam, žijem! Chodím na vyšetrenia naďalej – neprotestujem. Stále sa bojím, ale smejem sa už na sebe. Aj sestričky sa smejú.

Viac sa dočítate v KATKINOM BLOGU

Môže za vaše črevné problémy
zápalové ochorenie?